V stredu 12. októbra 2022 sa v Brne uskutočnilo Česko-slovenské fórum o diverzite a inklúzii. Jeho organizátormi boli spoločne Byznys pro společnost spolu s Chartou diverzity CZ a Business Leaders Forum s Chartou diverzity Slovensko. Podujatie sa uskutočnilo v rámci projektu Diversity & Inclusion MasterClass, ktorý je financovaný z programu Európskej únie pre Práva, rovnosť a občianstvo.
Kľúčovou témou podujatia bola diverzita a inklúzia v česko-slovenských vzťahoch v kontexte medzinárodnej spolupráce. Hostia diskutovali o témach ako sú aktuálne sociálne a ekonomické výzvy pre zavádzanie, riadenie a rozvíjanie diverzity v praxi českého a slovenského trhu práce, postavenie žien na trhu práce, rodičia v práci či veková diverzita. V úvode podujatia vystúpil Petr Střelec, Senior R&D Director & site lead spoločnosti Thermo Fisher Scientific, ktorý porozprával ako pracujú s diverzitou a inklúziou, ktorá je súčasťou DNA spoločnosti. „Záleží nám na tom, aby každý mohol byť sám sebou, vyjadriť svoj názor či oznamovať svoje nápady a návrhy.“ Za hlavný prínos diverzity považuje pestrosť názorov a pohľadov na vec, ktoré sú v inovačnom biznise zásadné. Diverzitu a inklúziu predstavil nielen ako hodnotu, ale aj ako úplne racionálnu biznisovú stratégiu, ktorá je pre každý podnik prínosom. Na záver svojho vystúpenia zdôraznil, že „o diverzitu je potrebné sa neustále starať a posúvať ju dopredu, aby sa stala prirodzenou súčasťou firemnej kultúry.“
Slovenskú Chartu diverzity reprezentovala výkonná riaditeľka Business Leaders Forum Ivana Vagaská. „Toto podujatie je vôbec prvé, kde sa na diverzitu a inklúziu dívame v kontexte česko-slovenských vzťahov. Som presvedčená, že napriek takmer 30 rokom samostatnosti je toho, čo nás spája oveľa viac ako toho, čo máme odlišné. Teším sa, že táto akcia vytvára priestor pre ešte silnejšie česko-slovenské prepojenia,“ uviedla.
Za českú stranu prehovoril riaditeľ združenia Byznys pro společnost Pavel Štern, pre ktorého bolo toto stretnutie unikátne. „V rámci diverzity a inklúzie riešime s firmami mnoho tém. Previazanosť so slovenským trhom práce by mohla byť, aj s ohľadom na naše mimoriadne vzťahy, veľmi silná nielen na firemnej úrovni, ale aj na úrovni verejnej správy a samospráv.“ Podľa neho signatári Charty diverzity z Česka a Slovenska reprezentujú výrazné príklady cezhraničnej dobrej praxe práve v integrácii tém D&I.
Diskusnú časť fóra zahájila „talk show“, v ktorej sa stretli publicista a redaktor denníka Referendum Petr Bittner a slovenská sociologička Sylvia Porubänová, ktorá aktuálne pôsobí ako výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva. V rozhovore identifikovali „rozdiely aj spojovníky“ medzi českou a slovenskou spoločnosťou a hľadali možnosti prehlbovania medzinárodnej spolupráce ako na súkromnej, tak i verejnej úrovni. Sylvia Porubänová má sama moravské korene, preto Česko a Slovensko vníma ako stále prepojené. A podľa nej nie je jediná – vníma to tak veľa Čechov a Slovákov, pretože máme veľa spoločného. Pokiaľ ide o rozdiely medzi oboma krajinami vo vnímaní diverzity a inklúzie, Slováci sú podľa nej viac tradičný a konzervatívnejší národ, ktorý kladie veľký dôraz na rodinné hodnoty a tradície. Česi sú, naopak, viac liberálnejší. „Nemusí sa to vždy premietať do individuálnej roviny. Pokiaľ ide o osobný život, dokážu sa Slováci rýchlo rozhodnúť, čo je dôležité pre ich kariéru a osobný život.” Vysvetlila, že oba národy sa vzájomne stále učíme a v medziľudských vzťahoch, ale aj aj vo firmách, to funguje veľmi prirodzene. Potrebovali by sme však, aby sa to posunulo aj na úrovni oboch vlád a v politických aktivitách či stratégiách. „Je potrebné posilňovať našu spoluprácu v sociálnej a ekonomickej oblasti a hľadať vzájomné synergie,“ uviedla.
Časť podujatia bola venovaná českému a slovenskému trhu práce. Zástupcovia a zástupkyne českých a slovenských signatárskych firiem Charty diverzity vyzdvihli príklady dobrej praxe v diverzite a inklúzii, ktoré im veľmi dobre fungujú na oboch trhoch.
Renáta Millerová, HR Director Thermo Fisher Scientific, zmienila, že sa im podarilo, aby téma diverzity a inklúzie bola široko akceptovaná v celej firme, a že je súčasťou internej kultúry a tiež biznisovej stratégie. Zvlášť spomenula veľmi dobre fungujúce programy podpory rodičov a celkový prístup ku všetkým zamestnancom, ako aj ústretový prístup k minoritám. Najväčšie výzvy vidí v nedostatku pracovníkov v odbore IT a engineering špecialistov, a to na oboch pracovných trhoch. Ako výzvu vníma aj spoluprácu a komunikáciu medzi generáciami, najmä medzi mileniálmi a mladšou generáciou Z, kde vidí množstvo odlišností – napríklad v oblasti zaobchádzania s pracovným časom, osobnými prioritami a spôsobom, akým využívajú technológie. Za ďalšie výzvy považuje prácu so sendvičovou generáciou a postupné starnutie populácie. „Poradiť si s tým bude úloha nielen pre HR, ale aj pre manažment vo firmách. Veľmi by som kvitovala, aby vlády takto spriaznených krajín legislatívne podporovali cezhraničnú mobilitu,“ uviedla.
Miroslava Rychtárechová, Head of Country People Operation Manager pre TESCO STORES, zdôraznila fakt, že diverzita musí byť súčasťou firemnej kultúry, nielen práce HR oddelenia. V Tescu sa venujú zamestnávaniu osôb so zdravotným znevýhodnením a tiež osôb z marginalizovaných skupín, čím pozitívne ovplyvňujú vnímanie zákazníkov a pomáhajú búrať bariéry a stereotypy. Rovnako ako Renáta Millerová, aj Miroslava Rychtárechová vidí najväčšie výzvy v nedostatku IT odborníkov a špecialistov. Vníma tiež pokles pracovníkov vo veku 18-24 rokov, ktorých počet za posledných 10 rokov klesol o polovicu. „Viditeľný pokles záujmu tejto skupiny absolventov stredných škôl vstúpiť na pracovný trh je niečo, čomu sa budeme ďalej venovať v kontexte vekovej diverzity. Myslím si, že nábor nových mladých talentov a ich podpora by mali byť dôležité pre každú firmu.“
Roman Bojko, Equality, Diversity & Inclusion Leader CZ, SK, HU spoločnosti IKEA, spomenul ako dôležitú tému rodovú rovnosť, ktorej IKEA venuje veľkú pozornosť na všetkých trhoch. Ako výzvy pracovného trhu vníma nábor zamestnancov zvlášť v logistike a technických odboroch a tiež to, ako zamestnancov vo firme dlhodobo udržať. Nemenej dôležité sú aj integrácia ukrajinských utečencov na pracovný trh či starostlivosť o súčasných zamestnancov a zamestnankyne v súvislosti s infláciou a energetickou krízou. Mnoho zamestnancov a zamestnankýň sa totiž môže dostať do zložitých situácií a prirodzene budú očakávať podporu od svojich zamestnávateľov.
Jaroslav Grygar, Senior Manager Business HR z Whirlpool Corporation SK, predstavil unikátny program diverzity a inklúzie, ktorý intenzívne pracuje s rómskou komunitou. Slovenská pobočka Whirlpool sídli v Poprade – v regióne, ktorý sa potýka s radom štrukturálnych a sociálnych problémov. Firme Whirlpool sa v relatívne krátkom čase podarilo dosiahnuť, že 23 % ich popradských zamestnancov a zamestnankýň sú Rómovia a Rómky. Jaroslav Grygar vysvetlil, akým spôsobom prebieha nábor na regionálnych školách a učilištiach, ako s uchádzačmi a uchádzačkami systematicky pracujú a tým veľmi pozitívne ovplyvňujú miestnu rómsku komunitu. Týmto unikátnym a úspešným inkluzívnym projektom inšpirovali mnoho firiem, ktoré sa od nich učia ako s rómskou menšinou pracovať. Ich tréningové centrum je otvorené všetkým uchádzačom a uchádzačkám o prácu, aj tým, ktorí nemajú dokončené základné vzdelanie, dokonca aj ľuďom z komunitných centier. Vo Whirlpoole totiž veria, že práve takáto podpora môže pomôcť úspešnému návratu na trh práce, do spoločnosti a tak dosiahnuť skutočnú integráciu. „To je veľmi dôležité, pretože bez pomocnej ruky inklúzie by títo ľudia nemali vôbec šancu sa na trhu práce uplatniť.“
Záver fóra bol venovaný podpore zdieľania dobrej praxe a zdrojom inšpirácie pre zamestnávateľov, ktorí so zavádzaním manažmentu diverzity a inklúzie začínajú alebo chcú začať. Pavel Štern s Kamilou Čubanovou z Byznys pro společnost predstavili rámec projektu Diversity and Inclusion Master Class a predstavili tiež pripravované otvorené nástroje tzv. „Diversity Compass a sadu nástrojov D&I Master Class“ na podporu rozvoja diverzity a inklúzie u menej skúsených zamestnávateľov, ktoré budú už čoskoro k dispozícii.
Záznam z podujatia nájdete na tomto odkaze.
Toto podujatie bolo financované z prostriedkov Programu Európskej únie pre práva, rovnosť a občianstvo (2014 – 2020).